Faq
1. Čo vlastne myslíte pod pojmom "tradičná architektúra" ?
Tradičná architektúra je spôsob navrhovania budov tak, že sa využívajú overené formy a tvary, farebnosť a znaky architektúry miesta, ktorá sa vyvíjala niekoľko storočí.
Tradičná architektúra je spôsob stavania budov s hlavným cieľom udržať krásu prostredia určitej komunity alebo kultúry. Preto používa technické a estetické postupy týkajúce sa konkrétnej spoločnosti alebo kultúry. Toleruje a snaží sa zapadnúť do existujúceho prostredia a do krajiny.
Tradičné zvyčajne obstojí v skúške času....
2. Tradičná architektúra je pre Vás hlavne ľudová architektúra ?
Tradičná architektúra je oveľa širší pojem , ktorý zahŕňa stavby, ktoré vznikali a vyvíjali sa v Európe mnoho storočí - od jednoduchých stavieb pre bývanie a hospodárenie po náročné diela pre reprezentačné a duchovné účely.
Všetky mali spoločného menovateľa - boli to väčšinou murované stavby (miestne aj zrubové, hrázdené), používali sa prírodné materiály, využívali klasické kompozičné princípy, súčasťou väčšiny z nich (okrem čisto úžitkových stavieb) bola remeselná alebo umelecká výzdoba, uplatňovalo vo veľkej miere remeselné spracovanie materiálov.
Ľudová architektúra je veľmi zaujímavá časť tradičnej výstavby, často bola tá , ktorá dopľňala a vytvárala harmonické krajinné obrazy.
3. Má v dnešnom modernom svete tradičná architektúra opodstatnenie ?
Určite má a stále viac. V súčasnosti sa hodnota príslušnosti človeka k miestu a komunite stáva významnou. Internacionalizácia sveta a hmotného prostredia zabúda na túto hodnotu.
A architektúra je zásadným elementom tvorby miesta. Človek, aby sa cítil príjemne a dobre má mať možnosť chápať stavby a cítiť sa v nich dobre. Stavba má slúžiť človeku a nie človek stavbe.
Zachovaním a znovupoužitím tradičných foriem stavieb , foriem , ktoré sú rozpoznateľné a komunikujú svoj vecný obsah , architektúra stáva zrozumiteľnou pre ľudí z konkrétneho miesta . Ľudia sú schopný komunikovať cez svoju architektúru , kto sú a čo si cenia na sebe, pre vlastné poučenie i poučenie cudzích , teraz i pre budúce generácie.